V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vznikli prvé záujmové poľovnícke spolky, resp. už dlhodobo predtým existujúce meštianske strelecké spolky sa postupne pretvárali na spolky poľovnícke. V žiadnom prípade však ešte neboli zložkami organizácie so širšou pôsobnosťou, pretože v tej dobe v Uhorsku ešte nebolo centrálnej poľovníckej organizácie.

Prvou celoštátnou organizáciou bol Uhorský krajinský poľovnícky spolok, založený v roku 1881. Po vzniku ČSR začal pôsobiť ako hlavná poľovnícka organizácia Československý myslivecký a kynologický ríšsky zväz, ktorý sa v roku 1923 pretvoril na Československú mysliveckú jednotu (ČSMJ). Táto v sebe sústredila všetky poľovnícke spolky v ČSR.

Na Slovensku vznikla prvá poľovnícka organizácia pod názvom Lovecký ochranný spolok (LOS) v roku 1920. Napriek viacerým snahám o zlúčenie ČSMJ a LOS sa tak stalo až v roku 1934, keď sa v rámci ČSMJ, ako celoštátnej poľovníckej organizácie, vytvoril Zemský sväz LOS na Slovensku. Po zániku ČSR sa obidve organizácie znovu rozdelili.

Až v roku 1961 sa na mimoriadnom zjazde ČSMJ ustanovila jednotná poľovnícka organizácia Československý poľovnícky zväz. V dôsledku vyhlásenia federácie a novej územnej organizácie štátu sa tento v roku 1969 rozdelil na Český myslivecký zväz a Slovenský poľovnícky zväz. Prijatím zákona o poľovníctve v roku 1963 sa stanovili minimálne výmery poľovných revírov a tým došlo k postupnému zlučovaniu jednotlivých revírov do väčších celkov.

Tomuto procesu sa nevyhli ani poľovné revíry Dlhá - Turkov a Zákopčie, ktoré sa v roku 1972 zlúčili v jeden poľovný revír s názvom „Kýčera Zákopčie“. Tento revír s malou obmenou hraníc existuje už vyše 50 rokov. V roku 1993 sa poľovný revír premenoval na poľovný revír Zákopčie a jeho užívateľom sa stalo Poľovnícke združenie Zákopčie.

V roku 2009 bola na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriadená jednotná profesná samosprávna organizácia Slovenská poľovnícka komora (SPK).

Hlavným poslaním SPK je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov svojich členov pri výkone práva poľovníctva, ochrane prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom. SPK, jej organizačné zložky a členovia pôsobia na zachovanie, zveľadovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Dbá o zachovávanie tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva predkov a o zachovávanie poľovníckej etiky podľa etického kódexu.